Výroba čajov v Indonézii a tipy na cestovanie

Na začiatku 17. storočia obchodovali Holanďania s Čínou práve z Jávy a o sto rokov neskôr sa ich východoindická spoločnosť zaslúžila o založenie prvých čajovníkových plantáží na ostrove. Najprv skúšali osadiť plantáže čajovníkom z Číny. Tomu sa však kvôli odlišným klimatickým aj pôdnym podmienkam nedarilo. Darí sa tu však čajovníkovým kríkom z Indie. 

Z Jávy sa rozšíril čajovník aj na Sumatru a odtiaľ napríklad aj na ostrov Celebes. Do druhej svetovej vojny vládli indonézske čierne čaje, spolu s indickými a cejlónskymi, európskemu aj britskému trhu. Vojna však indonézsky priemysel zničila. S obnovou pôvodných plantáží sa začalo až v roku 1984. Na obnovu prispela organizácia Tea Board of Indonesia, ktorá významne pomohla aj s reštrukturalizáciou priemyslu, modernizáciou tovární, zlepšením vybavení plantáží, zvýšením výroby a zasadením kvalitnejšieho klonovaného čajovníku.

V minulosti vynikala Indonézia predovšetkým produkciou čiernych čajov. S rastúcim dopytom po vrecúškových čajoch však farmári svoju ponuku rozšírili o ďalšie druhy. Väčšina produkcie sa zo zeme vyváža. Aktuálne vedie v objemu zelený čaj miešaný s jazmínovými kvietkami. O jeho pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus sa píše už niekoľko rokov. Pomáha detoxikovať telo, zlepšuje trávenie a myseľ a obsahuje antioxidanty. 

Na Jáve pokrývajú čajovníky viac ako 33 tisíc akrov pôdy, na Sumatre 147 tisíc. Vďaka suchému a miernemu podnebiu produkujú kríky čajovníkov úrodu po celý rok. Najkvalitnejšie čaje sa pripravujú z lístkov zbieraných v júny, v auguste a v septembri. Indonézia je šiesty najväčší producent čaju na svete a 70 % čaju vyváža do Európy, Austrálie, Ruska a na Stredný východ. 

Ako sa pestuje čajovník
Indonézske čaje sú jemné, ľahké a dajú sa oproti vietnamským, na ktoré nie sme zvyknutí, dobre piť. Vďaka tomu sú vhodné do vrecúškových zmesí a sypaných čajov.
Čaj sa pripravuje z lístkov niektorých druhov kríku rodu Camellia. Je to stálezelený krík alebo strom, ktorý v prírode vyrastá až do výšky 15 metrov. Na plantážach sa však udržuje do výšky jedného metra. Vďaka tomu sa čajové lístky zbierajú pohodlne a úroda je väčšia. Zberá sa niekoľkokrát do roka, v tropických oblastiach až 30krát ročne. Čajovníku sa darí predovšetkým vo vyšších nadmorských výškach – v nich je síce menšia úroda, ale čaj je kvalitnejší. Čajovník sa na jednom mieste pestuje 40 až 100 rokov a prvé lístky sa môžu trhať až 5 rokov po vysadení. Zber prebieha až na výnimky ručne. Len vďaka tomu sa nepoškodzujú kríky a čajové lístky si zachovávajú svoju kvalitu. 

Druhy čaju

Po zberu sa čajové lístky spracovávajú rôznymi spôsobmi, vďaka ktorým vznikajú rôzne druhy čaju. Základným faktorom je stupeň oxidácie, podľa ktorého sa čaj rozlišuje na čierny, polozelený, zelený a biely. Lístky čierneho čaju sa mechanicky narušia a prebehne úplná oxidácia. Čaj získa výraznú chuť, vôňu a tmavú farbu. Polozelené čaje sa nazývajú oolongy – sú to modrozelené, žltozelené, alebo dokonca modré čaje. Pri spracovávaní ich lístky prechádzajú kratšou oxidáciou. Lístky bieleho čaju sa zase sušia ihneď, bez toho, aby došlo k ich oxidácii. 
Oxidácia zeleného čaju sa zastavuje teplom pri sušení a naparovaní, a vďaka tomu si čaj uchováva zelenú farbu, jemnejšiu chuť a hlavne množstvo látok prospešných pre naše telo. Preto by sme mali zelený čaj zaradiť do pravidelného pitného režimu. Zo všetkých zmienených druhov čaju je práve ten zelený najbohatší. 

Krásy Indonézie

Okrem pestovania čaju je Indonézia pre svoje prírodné krásy vyhľadávanou turistickou destináciou. Kam sa vydať? Indonézia sa rozprestiera na skoro 18 tisícoch tropických ostrovov, ktoré sa nachádzajú v juhovýchodnej Ázii a je štvrtou najľudnatejšou krajinou sveta. Väčšinu obyvateľov tvoria moslimovia, výnimkou je len hinduistické Bali. Medzi najväčšie indonézske ostrovy patrí Sumatra, Jáva, Kalimantan, Sulawesi, Moluky a západná Papua. Indonézia láka cestovateľov najme nádhernou prírodou – je tu 150 aktívnych sopiek a tisíce pláží od svetlých piesočných cez kamienkové až po temné čierne sopečné. V pralesoch nájdete vzácne aj orangutanov, bežných opíc je však všade dosť a sú veľmi drzé. Z pamiatok vynikajú náboženské chrámy a nádherné záhrady. Výborné je aj miestne jedlo, ktoré si môžete dať prakticky kdekoľvek pri vonkajších stánkoch a vozíčkoch. 

Kam sa vydať?

Bali je jednou z najpopulárnejších svetových ostrovných destinácií a jeho popularita trvá už niekoľko rokov. Bali ponúka rozmanitú krajinu, drsné pobrežie, tropické pláže, ryžové terasy a sopečné svahy, ktoré poskytujú malebnú kulisu farebnej, hlboko duchovnej a jedinečnej hinduistickej kultúre. K tomu pridajte priateľskú atmosféru, vybavenosť služieb, hotelové rezorty, krásne vily, reštaurácie a kaviarne. Bali má Západu čo ponúknuť. 

Objavte aj jazero Toba na ostrove Sumatra. Ide o obrovské sopečné jazero, ktoré je asi 100 kilometrov dlhé a 30 kilometrov široké. Je vytvorené sopečnými erupciami, ktoré nastali pred 70 000 rokmi. Ostrov uprostred, Pulau Samosir, je najväčším ostrovom a zahrnuje aj dve ďalšie jazera. Okrem návštevy „jazera na ostrove v jazeru na ostrove“ si sem turisti prichádzajú oddýchnuť a zaplávať vo vulkanicky vyhrievaných vodách.

Za prírodnými krásami a miestnou faunou sa vydajte do Národného parku Tanjung Puting, ktorý sa nachádza na ostrove Borneo v indonézskej provincii Stredný Kalimantan. Park je obľúbenou destináciou ekoturistov. Stretnete sa tu s voľne žijúcimi opicami, makakmi, leopardmi, medveďmi, pytónmi, krokodílmi a orangutanmi. 

Údolie Baliem v horách západnej Novej Guinei ponúka pohľad na dobu kamennú. Údolie nebolo známe okolitému svetu až do roku 1938, kedy letecký prieskumný let na juh od dediny Hollandia (dnes Jayapur) objavil poľnohospodársku populáciu. Wamena je východzí bod pre väčšinu návštevníkov, ktorí sa prichádzajú kochať výhľadom na hory, búrlivé rieky a domorodé dediny.

Hora Bromo je aktívna sopka a je časťou masívu Tengger vo východnej Jáve. So svojimi 2 329 metrami nie je síce najvyšším vrcholom masívu, ale je najznámejším. Táto oblasť je jednou z najnavštevovanejších turistických atrakcií v Indonézii a na Jáve. Na vrchole hory je kráter a vnútro neustále chrlí biely dym. 

Bunaken na severu ostrova Sulawesi je jednou z najznámejších indonézskych oblastí na potápanie a šnorchlovanie. Ostrov je súčasťou morského parku Bunaken, kde si návštevníci môžu pozrieť viac ako 70 % všetkých druhov rýb, ktoré žijú v západnej časti Tichého oceánu. 

Torajaland (Tana Toraja) sa nachádza na Južnom Sulawesi a je domovom ľudu Toraja. Miestny obyvatelia sú známi veľkolepými pohrebnými obradmi a pre svoje špicaté masívne strechy domov, ktoré sú známe tiež ako tongkonan.

Ostrovy Gili sú súostrovím troch malých ostrovov: Gili Trawangan, Gili Meno a Gili Air. Ostrovy majú veľa malých plážových kaviarní, kde stále vyhráva reggae a nejazdia tu žiadne autá ani motorky, pretože by narušovali pokojnú atmosféru. 

Za návštevu stojí aj národný park Komodo, ktorý sa nachádza na ostrovoch Lesser Sunda, ktoré zahŕňajú tri najväčšie ostrovy Komodo, Padar a Rincach a 26 ďalších menších ostrovov. Park dostal meno podľa varana komodského – najväčšieho žijúceho plaza, ktorý môže merať viac ako 3 metre a vážiť viac ako 70 kilogramov. 

Nenechajte si ujsť návštevu chrámu Borobudur nachádzajúceho sa 40 kilometrov severozápadne od mesta Yogyakarta na ostrove Jáva. Borobudur je jedným z najznámejších budhistických chrámov na svete. Jeho stavba v 8. a 9. storočí trvala 75 rokov a boli na ňu použité viac ako dva milióny kamenných blokov. Chrám pol opustený v 14. storočí z dodnes neznámych dôvodov a po storočia ležal ukrytý v džungli pod vrstvami sopečného popola. Dnes je to jedna z najpopulárnejších turistických atrakcií v Indonézii.

Indonézia rozhodne stojí za preskúmanie. Toľko rozličných ostrovov a prírodných krás len tak nikde nenájdete.