Veľká noc v chutiach, farbách a v ceste kolem sveta

Dlhá cesta sviatku

Z pohľadu kresťanov je vznik Veľkej noci spojovaný so smrťou a ukrižovaním Ježiša Krista. Oslavy kresťanských veľkonočných sviatkov pravdepodobne vychádzajú z pohanských osláv rovnodennosti, keď sa slávil príchod jari.

S obnovením života a návratom Slnka do prírody je spojované veľké množstvo ďalších predkresťanských sviatkov a rituálov. Už starí Kelti, Gréci, Germáni a Slovania oslavovali prebudenie prírody. Do roku 325 sa kresťanská Veľká noc oslavovala v ten istý deň ako sviatok židovský. Sám názov – Veľká noc, je pozmenenou variantou gréckeho názvu. 

Dôležitá príprava

Hovorí sa, že najhlbší vzťah k tomuto sviatku majú Gréci. Ich príprava začína už tri týždne pred fašiangami. Poslednú nedeľu pred nimi sa spustí karnevalové veselie, konajú sa sprievody v maskách, hrajú sa hry a tancuje sa. Nasleduje veľký pôst,  v priebehu ktorého sa nesmie konzumovať mäso, vajcia, mliečne výrobky, alkohol ani sladkosti.

Podobne tomu je aj v Rusku. Poctivo sa chodí do kostola a pôst držia aj deti. U nás je oproti tomu držanie pôstu niečo ako jarný detox. Ak už je ale dôvod akýkoľvek, pôst je pre ľudské telo veľmi prospešný. Je však dôležité zmieniť, že pôst neznamená hladovanie – je podstatné sa na neho dobre pripraviť. 

Vajce, vajce maľované

V Európe je maľované vajce chápané ako symbol začínajúceho nového života, nádeje a plodnosti. Ide o najznámejší symbol Veľkej noci, ktorý máme s väčšinou zemí na svete spoločný. Existuje veľa nádherných techník krášlenia – voskovanie, drôtovanie, batikovanie alebo gravírovanie. Ak radi tvoríte, či už s deťmi alebo bez nich, môžete vyskúšať aj zložitejšie ornamenty. Najtradičnejšia farba vajíčka je červená, pretože symbolizuje Kristovu krv. 

Malá zaujímavosť: prečo sa hovorí, že zajko nosí vajíčka? U nás ide o pomerne novú tradíciu. Zajko je na jar plachý a nenápadný a často si hľadá v okolí ľudských obydlí potravu, a preto sa hovorí, že tajne roznáša veľkonočné vajíčka. Čo všetko ľudia s vajíčkami nevymyslia!

V Anglicku sú veľmi populárne vajíčka čokoládové, tzv. Easter eggs. Dajú sa kúpiť vo všetkých možných veľkostiach a neodolateľných príchutiach. Veľkou tradíciou anglických veľkonočných sviatkov je tzv. Easter egg hunt – hon na vajíčka. V záhrade sa schovajú čokoládové vajíčka a deti sa zabávajú ich hľadaním.

V Nemecku sa zase vajíčko prehadzuje cez strechu. Majiteľ domu hodí vajíčko a na druhej strane ho chytá ďalší člen rodiny. Podľa povery to má ochrániť dom pred bleskom.

V Grécku si zase v priebehu omše ľudia v kostole navzájom oťukávajú svoje červené vajíčka s želaním „Christos anesti!“ (v preklade „Kristus vstal z mŕtvych!“).

Kto si hrá, ten nezlostí

Vo Francii môžete stretnúť na Veľkú noc človeka s papierovou rybou na chrbte. A rozhodne nejde o sviatočný outfit. Znamená to, že ste stretli osobu, ktorá sa stala terčom veľkonočného vtipu „Poisson d’avril!“. Jeho zmyslom je nenápadne pripevniť papierovú rybu na chrbát každému, kto sa vyskytne vo vašom okolí.

Medzi najmilšie anglické veľkonočné tradície patrí potom tzv. preteky kačičiek. Nie sú to živé kačičky, ale gumové – možná takú máte vo svojej kúpeľni. Každý účastník si kúpi očíslovanú pretekárku, ktorá sa potom hodí do rieky. Tá, ktorá dopláva do cieľa, zvíťazí. Víťaza čaká krásna cena a vybrané peniaze putujú na charitu. Niekedy sú dospelí naozaj ako malé deti.

Snáď najbizarnejšou tradíciou je „Ruketopolemos“, čiže raketová vojna na ostrove Chios v Grécku. Tento zvyk má korene v dobe tureckej okupácie. Ide o tzv. vojnu ohňostrojových svetlíc, ktoré sú proti sebe vypúšťané z dvoch protiľahlých kostolov.

Vo Španielsku zase existuje trochu strašidelná tradícia. Španieli vychádzajú na Veľkú noc do ulíc v špicatých kapucniach a s reťazami. Sprievod zo sebou nosí podobizne Krista a svätých a ľudia v maskách tancujú tradičný „Tanec smrti“.

Keď je prestreté

Jedlo je neoddeliteľnou súčasťou každého sviatku. Niektoré krajiny sú preslávené veľkou hostinou, iné sú zase skromnejšie.

V Španielsku sú v priebehu sviatkov otvorené iba reštaurácie a pekárne. Rodiny sa schádzajú hlavne doma, alebo práve v reštauráciách. Jedálny lístok je zložený z rýb, strukovín a zeleniny. Čo sa však nedá prehliadnuť je obrovská ponuka sladkostí. Marcipán, šišky, venčeky, sušienky, pletence – a s ničím na nešetrí. V pletenci sa ukrýva figúrka Márie, Jozefa alebo Ježiška.

Čo sa týka Anglicka, nedá sa povedať, že by Veľká noc znamenala veľa jedla. Obľúbené sú tzv. cupcakes vo tvaru hniezdočiek, alebo veľkonočné buchty.

Naopak vo Francúzsku je Veľká noc predovšetkým o vynikajúcej francúzskej gastronómii. Tradičným veľkonočným jedlom je veľkolepé jahňacie na tisíc spôsobov.

Na severe vo Švédsku patria k tradičným veľkonočným pokrmom tak isto vajíčka, jahňacie a navyše aj nakladané alebo údené slede, pokrmy z lososa, lahodná zapekaná zmes zo zemiakov a slede zo smotanou.

V Taliansku pečú tradične z kysnutého cesta veľkonočnú holubicu, na ktorej nesmú chýbať mandle. Veľmi obľúbený je tu tiež slaný koláč s vajíčkom, ktorému sa hovorí „torta rustica“. 

Aj keď tento rok veľká časť z nás nezažije tradičnú Veľkú noc, ako ju poznáme, zostaňme kreatívni. Stretnite sa virtuálne s babičkou a deduškom pri šálke čaju a mazanci, podeľte sa s kamarátmi o zaujímavé recepty cez videochat, alebo sa zasmejte napríklad pri webovom karaoke.