Tajuplný čajovník

Základné druhy čajov

Medzi dva základné druhy čajovníkov patrí čajovník čínsky (Thea sinensis) a čajovník assamský (Thea assamica). Ich európskeho príbuzného by ste asi na prvý pokus neuhádli. Je ním totiž kamé-lia.

Zaujímavosťou je, že až do polovice 19. storočia botanici rozdeľovali čaj do dvoch základných rodov: Thea Viridis a Thea Bohea. Zatiaľ čo Thea Viridis mal byť zdrojom čierneho čaju, Thea Bohea čaju zeleného. Až v roku 1843 sa ale ukázalo, že toto rozdelenie je mylné a neskôr bol čaj zaradený do jednotnej kategórie Camellia.

Pocta českému botanikovi

Botanický názov Camellia je poctou českému botanikovi, jezuitovi a misionárovi, ktorý sa volal George Joseph Kamel. Carl Linné, ktorý kategórii dal meno, Georgeovi vzdával hold za prínos k systematickému mapovaniu flóry ostrova Luzon.

Assamský a čínsky čaj

Assamský čaj sa pestuje skôr v nížinách, ktorých teploty vyhovujú jeho teplomilnosti. Samotný assamský čajovník má väčšie listy a príliš nekvitne. Nie je to však žiadny drobček – v divokej prí-rode dorastá až do výšky 20 metrov.

Oproti tomu čínsky čajovník dorastá len do výšky 4 metrov a znesie aj náročnejšie podmienky. Oba druhy sa už však podarilo skrížiť a okrem japonských a čín-skych plantáží sa tento kríženec väčšinovo pestuje po celom svete.

Kríky sa dnes bežne zastrihujú tak, aby nepresiahli výšku jedného metra.

Pestovanie čaju

Čaj sa pestuje zo semien a odrezkov, ktoré sa nechávajú uzrieť, potom sa pestujú v parenisku a až ku koncu procesu sa kríky presadzujú na plantáže. Samotné kríky sú zastrihované tak, aby umož-ňovali čo najjednoduchší a najefektívnejší zber a zároveň maximálne plodili. Ak premýšľate, ako dlho čajovníkový krík žije, možno budete prekvapení. Je to totiž až sto rokov. 

Hoci čajovník vydrží aj mrazivé teploty, najradšej má subtropické oblasti, vlhkú pôdu a dostatok zrážok. Najchutnejší čaj rastie vo vysokých nadmorských výškach - až 2500 metrov nad morom. Rastie tu totiž pomalšie a má viacej času na získanie lahodnej chuti. Tú potom nie je radno ako-koľvek ohroziť: zberačky čaju preto vždy mávali zakázané používať parfumy či deodoranty. Tým ale výpočet zákazov nekončil. Zberačky nesmeli jesť ani korenisté jedlá, pri zbere museli nosiť rukavice a každý deň sa museli kúpať. 

Čerstvé čajové lístky obsahujú až 4 % kofeínu (teínu) a dodnes sa zbierajú alebo strihajú ručne. Pri ručnom zbieraní sa zber opakuje jedenkrát až dvakrát týždenne, zatiaľ čo plantáže sa môžu žať celoročne a k práci sa občas dostanú aj kombajny.

Videli ste niekedy skutočnú čajovú plantáž alebo zber čaju? A kde? Dajte nám vedieť!