Nejzaujímavejšie čajové kultúry

Výživné horské posedenie

Tibetská čajová kultúra začína byť zaujímavá už vo fáze prípravy nápoja. Vo vysokých horách najprv miestni varia nasekané čajové tehly (zlisované lístky), a to dlhé hodiny, niekedy dokonca aj niekoľko dní.

Výluh sa potom prelieva do špeciálnej nádoby nazývanej „dongmo“. Potom prichádza záverečná časť: roztĺkanie jačieho masla s čajom.

Má to však jeden háčik. Nezriedka totiž dochádza k tomu, že maslo vplyvom nevhodného skladovania trochu zatuchne. Výsledkom je špecifická chuť, ku ktorej si neskúsení ochutnávači musia vytvoriť vzťah. 

Tibetský silný čaj s maslom a soľou je však obrovským zdrojom živín, a to predovšetkým pre tibetských mníchov, ktorý trávia väčšinu času modlitbami. V náročných horských podmienkach je ale „jačí čaj“ zásadný pre všetkých obyvateľov, ktorý ho ochotne ponúkajú návštevám.

Ak sa teda niekedy do Tibetu vydáte, pamätajte, že odmietnutie tohto špeciálneho nápoja je urážkou porovnateľnou s odmietnutím podanej ruky. 

Čaj, kam sa pozrieš

V Maroku predstavuje čaj neoddeliteľnú súčasť spoločenského života. Silno osladený zelený čaj zmiešaný s mätou popíjajú miestny po litroch a vo všetkých kútoch ulíc. Obľúbené je predovšetkým vypitie tohto „thée de la mente“ v niektorej z všadeprítomných kaviarní a pozorovanie okolitého ruchu.

Čaj sa podáva v pohároch na medených táckach zdobených ornamentmi. A keď nie ste v kaviarni, ale napríklad v tradičnej chyži, degustuje sa priam na koberci. 

Trocha čaju, trocha hudby

V Afganistane sa stal čaj tiež národným nápojom, a práve tu nájdeme nám tak dobre známe čajovne. V tých sa miestni schádzajú nad silno sladeným čiernym či zeleným čajom na kus reči, bafajú z vodných fajok a keď nastane ten pravý čas -  hrajú a spievajú. 

Čas na rozjímanie

Zatiaľ čo v Maroku pitie čaju plní socializačnú funkciu, obyvateľom Japonska poskytuje pravý opak: priestor pre upokojenie a čas na tiché rozjímanie. Japonci z pitia čaju vytvorili obrad, ktorý má svoje pravidlá, náčinie aj nádoby. Známy je pod názvom Cha-no-yu a pre niektorých predstavuje súčasť osobnej spirituálnej cesty.

Rodinný tmel

Slávny anglický čaj o piatej neznamená len heslo známe po celom svete. „Tea Time“, alebo čas na čaj, pre Britov historicky znamenal tiež zbližujúcu udalosť.

Tradičný čaj o piatej sa servíroval s obloženými sendvičmi a čajovým pečivom. Nad studenou pečeňou či miešanými vajíčkami podávanými s plnou kanvicou čierneho čaju sa pravidelne schádzali celé rodiny v čase takzvaného „High Tea“.

Tato tradícia veľkej rodinnej večere sa však dnes drží už takmer len v Škótsku.

Možno by stálo za to ju zaviesť aj v našich končinách?